Život jednoho úplne normálneho chalana

V prvom rade zdravím všetkých, ktorí sa z nedostatku nejakej zmysluplnej činnosti dostali k čítaniu môjho blogu. Denník som si nikdy nepísal a tak dúfam, že Vás nebudem extra nudiť. Pre písanie tohoto denníka som sa rozhodol z jednoho prostého dôvodu, ktorý určite zmení môj život na veľmi dlhú dobu... Rozchod. Po dva a pol roku sa so mnou rozišla (resp. so mnou momentálne nechce byť) moja priateľka. Viem, čo si asi pomyslíte - daľší nešťastník čo dostal kopačky a myslí si ak je na tom chudáčik zle. Uvedomujem si, že sa život nekončí a stávajú sa aj iné tragédie, no ja som do tohoto vzťahu dával toľko nádejí a energie, že ma nikdy nenapadlo sa zastaviť a zauvažovať nad tým aké to bude ak sa to raz skončí. Ak sa raz skončí vzťah, v ktorom neboli hádky, len dvaja šťastní ľudia, ktorí sa (verím, že úprimne) ľúbili a vážili si jeden druhého. (a dost - od tohoto miesta pisem bez diakritiky, pretoze ma neuveritelne serie....)

Aby ste aspon zcasti mohli pochopit stav v akom sa nachadzam, strucne predstavim moju osobku a udalosti, ktore viedli k vzniku tohoto vztahu, resp. mu predchadzali. Takze som myslim ze uplne normalny vysokoskolsky vzdelany chalan, ktory sa zivi ako programator. Po neuspesnom trojrocnom vztahu (plnom hadok, lzi a vzajomneho ublizovania) som fungoval bez potreby opat sa viazat. V pohode som tak vydrzal takmer rok, kym som nestretol Katku. Bola to neobycajna zena, co sa vsak clovek nedozvie na prvy pohlad. Z prveho pohladu vam bude jasne, ze je velmi krasna, no mne len krasa nikdy nestacila. Po krkolomno zhanani tel. cisla a SMS (cert nam bol dlzny mobily! ) dohadovani prveho rande sme sa stretli. To dievca malo na mna neuveritelny vplyv. Bol som absolutne uvolneny a za par desiatok minut som jej "vykecal" takmer cely svoj zivot. Usta sa mi nevedeli zastavit a proste bol to uzasny vecer. Asi som zaposobil, pretoze pri odprevadzani som dostal prvy bozk. Od toho momentu sa pre mna vsetko rutilo. Bolo to neuveritelne. Mal som konecne dievca o akom som snival. Mile, krasne, srdecne a vedel som sa s nou dlho rozpravat takmer o vsetkom. Katka je tak trochu introvert a tak som niekedy (ale tymto sa urcite nestazujem) musel riesit problemy s tymto suvisiace. Ale to je asi jedina vec co nie je dokonala. Po roku vztahu sa Katka rozhodla odist na studijny pobyt do USA. Nebol som z toho nadseny, no nemohol som ju drzat. Nechcel som jej nikdy v nicom branit. Odisla a vratila sa po troch mesiacoch. Prichod nebol taky ako som si predstavoval, no po case (ako na truc si teraz neviem spomenut akom dlhom) sa vsetko dalo doporiadku a nas vztah bol pevnejsi ako kedykolvek predtym. Presiel rok. Medzicasom som si prenajal byt, kde sme spolu (nie uplne, ale predsa ) byvali a boli sme stastni. Hovorim aj za nu, pretoze stastie clovek nedokaze predstierat. No blizil sa koniec dalsieho skolskeho roka (zabudol som spomenut, ze Katka mala v case ked sme sa zoznamili 20 rokov) a Katka mala v plane opat USA, tentoraz aj so svojou sestrou. No nechcelo sa jej ist. Citil som, ze to bolo ine. Bolo nam dobre a zrazu mala odist. Nehovorili sme o tom no termin odchodu sa blizil. Vedel som, ze to vydrzime tak ako minuly rok. Vydrzali sme - volali sme spolu a niekolkokrat tyzdenne si mailovali. Vsetko bolo super az kym som sa s Katkou nezvital na letisku. Citil som, ze nieco nie je v poriadku no pouceny z predosleho vyletu v USA som to neriesil. Po navrate domov a dalsom dni som vsak zacal tusit, ze je nieco vo vacsom neporiadku ako minule. Katka sa so mnou nedokazala dlhsie bavit a pozerat mi do oci. Nakoniec som nevydrzal a zacal tlacit co sa deje. Vysledok bol, ze jej nie je celkom jasne co sa s nou deje, no ze uz ku mne neciti to co predtym. Viacero ludi ma uistovalo, ze zeny sa velmi casto citia zmatene ked sa vratia z dlheho pobytu (specialne prazdninoveho) z cudziny. No zacal som nervozniet a asi to zo mna aj vyzarovalo. Ked som bol dva dni po navrate u Katky, nejak to nevydrzala a a poslala ma prec. Nestracal som nadej. Dva dni nato sme u mna doma pozerali film a popijali vinko. Dufal, som ze sa minimalne bude citit so mnou prijemne a snad to aj vyslo. No ked som ju odprevadzal na autobus zasa nastal okamih ked jej dosla rec. Povedal som, ze nemam problem s tym cakat a pomaly davat vztah dokopy. Katka mi nato odpovedala, ze v zaujme toho aby som sa netrapil by sme to viac asi nemali natahovat. To uz moja psychika nevydrzala a trochu (naozaj trochu, vulgarny som nebol) som sa rozohnil. Siel som domov a nic neriesil. Druhy den sa moja "privelmi snaziva" stara mama rozhodla Katke zavolat a cistit jej zaludok. Absolutne som o tom nemal potuchy a zrejme by som o tom nikdy nevedel ak by mi nebola zavolala Katka. Rozpravali sme spolu takmer hodinu a dozvedel som sa, ze nie som jediny  kto trpi jej spravanim. Vraj sama nevie co to je a desi sa toho. Vraj sa boji, ze sklame vsetkych ludi, ktorym na nej zalezi (je v poslednom rocniku a po ukonceni uz nasleduje realny zivot a ziadne dalsie nadherne prazdniny v USA...). Uistoval som ju, ze je to hlupost ( a naozaj je, pretoze to dievca je uz teraz velmi uspesne a neviem o cloveku, co by ju poznal a nemal ju rad ), pretoze ludia ktorym na nej zalezi sa za nu v akejkolvek situacii postavia a su tu preto aby ju podrzali ked sa neciti najlepsie. Aspon tak to vidim ja a rad by som jej pomohol. Nam pomohol. Telefonat sa skoncil tym, ze Katka povedala ze sa mi ozve. Telefonovali sme spolu v nedelu v noci a dnes je utorok. Odvtedy sme si spolu vymenili par SMS. Problem je, ze absolutne neviem ako sa zachovat. Nechcem jej volat ani pisat aby som sa jej nesprotivil. No chcem aby vedela, ze tu pre nu som a vzdy budem. Toto cloveka nik nenauci. Reagovat v takychto situaciach. Tak som sa rozhodol, ze to konecne vsetko zo seba vypustim a tato forma sa mi zdala celkom ok.  Katku neskutocne milujem a asi budem cakat az kym mi nepovie, ze so mnou definitivne skoncila alebo neurobi pravy opak a vsetko sa nevrati tam kde to bolo pred prezdninami. Vsetkym, ktori ste vydrzali citat az do konca zelam dobru noc...